Pokrývač nám poradil zkrátit přesah střechy u terasy, včetně odřezání cca 0,5 m trámů. Přesah je tam prý zbytečný a hůř by se měnila izolace na terase. Terasa se využívá jen ke vstupu na půdu. Mám obavu z toho nevratného procesu - uřezání části trámů, co kdyby to někdy v budoucnu něčemu vadilo.Bojím se zbytečně?
Kdyz se to zakrati, nic se nestane. Ale podle me to je zbytecna prace. Ta izolace vymenit lze, po vyloupani 2 rad tasek. Kdyz zakratite, mate tam jeste okapy, ty budete muset taky predelat. Tak si spocitejte jestli se to vyplati.
Ak tam nebude presah, tak to, čo naprší na šikmú strechu Vám potečie po stene. Ak by ste podokapný žľab v mieste skrátenia strechy presunuli úplne na stenu, sa to trošku vylepší, ale tá stena bude stále namáhaná vetrom hnaným dažďom. Norma predpisuje presah min. 300mm. Jedine ak by ste celú stenu oplechovali, alebo inak izolovali proti vode. Urobiť sa dá všetko, ale vyžaduje si to špeciálny detail, ktorý v tomto prípade naozaj nemá opodstatnenie.
@lysakpav
Je to zložitejšie.
Norma Navrhovanie striech dokonca predpisuje presah ríms 900mm pokiaľ tam nie je podokapný žľab.
Neviem uviesť z fleku, v ktorej norme je 300 - tuším u plochých strechách s vonkajším rímsovým odtokom.
V literatúre sú uvádzané presahy, 600mm, 450mm, dokonca aj 250, ale s tým, že je tam žľab, ktorý zase dostane presah nad 300mm. Norma je však v doporučujúcej polohe - nezáväzná. Treba zvažovať nadmorskú výšku, typ fasády - hlavne jej odolnosť na vodu. Ja som minulý rok dokonca riešil strechu bez rímsy a bez žľabu s tým, že plechová strecha prechádzala plynule do vertikály steny a voda stekajúca po stene bola zachytávaná do žľabu až na úrovni terénu.
Vždy treba počítať s tým, že podokapný žľab môže pretiecť a voda v prípade vetra tečie po fasáde a ako padá na terén, tak zase to ide na stenu. V zime pri topení snehu sa zase môžu vytvárať cencúle (rampouchy), ktoré pri malom vyložení rímsy môžu ísť po fasáde.
U napr. panelákoch s plochou strechou sa jedná o iný problém. To sú strechy s vnútorným odpadom a tam je predpisovaná zase výška atiky nad plochou strechou, sklon oplechovania na atike a prípadne záveterná lišta po obvode, ako aj presah plechu pred fasádu. Takže za dažďa na stenu padá iba voda čo padne na kolmú stenu. Všetko ostatné ide do vnútorného odpadu. Napriek tomu si všimni staršie domy ako sa tesne pod atikovým oplechovaním vytvárajú špinavé fľaky a nezriedka začne opadávať aj omietka. Je to tým, že atika je široká a slabo spádovaná a potom špina z nej je zmývaná za dažďa s vetrom na fasádu.
@kntsz tak diky za uvedeni do deje. Tak jako tak mi prijde zbytecne tu strechu zkracovat. Kdyz by se menila krytina tak mozna, ale jen tak z pleziru do strechy hrabat je nesmysl.